Krivda
 
Ste precitlivelí? Nedokažete zniesť úvahy, poznámky, kritiku? Máte problémy s autoritou? Prepadne vás často pocit viny? Máte problém rozprávať o svojich emóciách, pocitoch?
Vždy hovoríte, že ste v poriadku, aj keď to nie je pravda? Potrebujete neustále zdokonaľovať to, čo robíte? Nie ste emocionálne demonštratívny? Ste prilis náročni? Cítite sa často previnilo? Mate problém požiadať o pomoc?
Ak sa spoznáte, žije vo vás hlboká emocionálna rana nespravodlivosti.
 
Rana nespravodlivosti sa aktivuje, keď si ako dieťa uvedomíme, že sme iní ako ostatní, ale nemáme právo vyjadrovať sa tak, ako by sme chceli.
Pochopíme, že nemáme právo byť sami sebou.
Tvárou v tvár tejto nespravodlivosti, tvárou v tvár vzniknutému utrpeniu je potom naším jediným únikom odstrihnúť sa od našich pocitov, aby sme sa ochránili.
Vytvárame si pevnú masku, aby sme si mysleli, že nás nič neovplyvňuje, a potom vyrastáme s touto myšlienkou, s týmto obrazom, ze sa nás nič netýka.
S týmto zranením je veľmi ťažké vyjadriť svoje pocity, emócie.
Takže vsetko potláčame a potláčame, znova a znova až do dňa, keď niečo spustí výbuch.
 
Emocionálne zranenie z nespravodlivosti: nedostatok citového prejavu v detstve, pociťovaná požiadavka, ktora vedie k odpojeniu sa od emócií, perfekcionizmus, veľký tlak požiadaviek v živote a enormne v práci. Veľká náchylnosť, krivda. Možný strach zo zlyhania = depresia, vyhorenie. Možné závislosti.
 
Zranenie nespravodlivosti je vývojom rany z odmietnutia.
Tým, že ste zažili odmietnutie, stratili ste nádej na pritiahnutie situácií, ktoré sú pre vás prospešné, a reťazíte situácie nespravodlivosti, či už v láske, v práci alebo vo vašom živote. Táto rana nespravodlivosti vás paralyzuje vo vašom rozhodovaní alebo konaní a môže mať rôzne podoby:
 
- Priťahujete situácie nespravodlivosti
- Myslíte si, že máte smolu v láske a že nemôžete zmeniť situáciu (pocit porazenia alebo bezmocnosti)
- Máte dojem, že to neprestáva, že vždy treba prekonávať skúšky 
- Môžete sa dokonca stať poverčivým alebo sa cítiť ako obeť svojej karmy.
Myslíte si, že musíte byť dokonalí, aby ste boli milovaní, čo znamená, že nemôžete od toho druhého prijať príliš veľa (pretože nie ste dostatočne dokonalí, aby ste to vyžadovali). 
Buď si netrúfate ísť za partnermi, ktorých máte naozaj radi, alebo vám to bráni predkladať vaše požiadavky zo strachu, aby ste neurobili chybu.
Kontrolujete svoje činy, ako sa len dá a idete za svoje hranice, aby ste vyzerali perfektne. 
Ľahko máte sklony k vyhoreniu.
- Je pre vás ťažké nechať sa milovať a otvoriť sa láske
- Niekedy môžete pôsobiť chladne a je pre vás ťažké prejaviť lásku
- Možno máte pocit, že ste prišli o krásne milostné príbehy
- Cítite sa strnulí buď preto, že je pre vás ťažké prispôsobiť sa spoločnému životu, alebo preto, že váš partner nekoná podľa vašich predstáv. Chceli by ste byť v tom uvoľnenejší.
- Neustále sa porovnávate s ostatnými a pripadá vám nespravodlivé, aké ľahké je to pre nich v milostnom živote v porovnaní s vami.
- V láske sa ťažko rozhodujete, napríklad či je váš súčasný partner pre vás ten pravý alebo nie, zo strachu, že urobíte chybu.
- Hnev a hanba sú bežné emócie, ktoré pociťujete hneď, ako nedosiahnete svoju úroveň dokonalosti.
 
Rana nespravodlivosti sa v dieťati prebúdza zhruba medzi 4. a 6. rokom, kedy si uvedomuje svoju individualitu a svoje odlišnosti.
Prežíva sa najmä s rodičom rovnakého pohlavia. Ide teda o vzťah k matke, ak ste žena, alebo k otcovi, ak ste muž.
 
Chlad rodičov: Dieťa cíti chlad od rodiča rovnakého pohlavia. Tento rodič sa mu zdá príliš kritický, prísny, náročný na to, aby si dovolil byť sám sebou.
 
Povinnosť nasledovať vzor: mladý, dieťa muselo nasledovať príklad veľkého brata, staršia sestra, sesternica. Jeho rodičia často uvádzali toho človeka ako príklad jeho vlastností a očakávali, že bude rovnaký. Tento rodič vyvíjal na dieťa obrovský tlak. Zatiaľ čo tento vnútorne chcel existovať a byť oceňovaný za to, čím bol hlboko vo vnútri.
 
Povinnosť excelentnosti: rodičia od neho očakávali, že bude vždy najlepší, že bude mať najlepšie výsledky v školských predmetoch a v iných činnostiach.
 
Emocionálna represia: nemožnosť prejaviť svoju citlivosť bez toho, aby sme boli súdení, poukazovaní a trestaní.
 
Tento pocit nespravodlivosti sa buduje, ak sa dieťa necíti slobodné byť samo sebou a prejaviť sa ako jedinečný jedinec. Rodičia jeho osobnosť nepovzbudzovali, neuľahčovali a dokonca ani neprijímali.
Pre toto dieťa je hlboko nespravodlivé, že nemôže byť samo sebou 
Dieťa si zachováva dojem, že mu bolo ublížené, najmä obeťou odlišnosti s týmto rodičom.
 
A tiež dojem, že nie je uznané a ocenené v reálnej hodnote. Uvedomuje si, že ľudia si ho viac vážia za to, čo robí, než za to, kým je.
Svoje zranenie skrýva za strnulosťou a dokonalosťou tým, že sa chráni pred tým, čo ho trápi. Vytvára si ochranu zakaždým, keď je konfrontovaný tejto rane.
 
Vyskytuje sa medzi štvrtým a šiestym rokom u rodičov rovnakého pohlavia u detí, ktoré zažili rodičovsky chlad.
 
Ukazujete stale svoju vitalitu aj napriek únave.
Ťažkost s priznaním si problémov.
Neustály optimizmus.
Ovládate sa, aby ste boli vždy dokonalí.
Strach zo straty kontroly.
Neuvedomujete si svoju vlastnú nespravodlivosť voči iným.
Problémy prejavit pocity.
Problémy pri vytváraní uspokojivého intímneho vzťahu.
Veľmi vysoké nároky na vaše telo, ako napríklad nerozoznanie svojej choroby.
Veľké akceptovanie bolesti a chladu.
Sebaobrana.
Sklon kritizovať druhých a seba.
Davanie zručností nad pocity...